Predtým ako začnem s novým románom, tak to poviem na rovinu bez nejakej servítky na ústach. Len duševne chorý jedinec a čistý blázon vysolí prachy za 40 ročný komunistický byt panelákového typu v Petržalke v hodnote po čom dnes tieto byty idú. Presnejšie v prípade trojizbového bytu to je asi okolo 210 tisíc a v prípade štvorizbového bytu okolo 230 tisíc, ale v pôvodnom stave. Naozaj len duševne šľahnutý jedinec si zoberie hypotéku na desiatky rokov a k tomu ešte nejaký spotrebný úver ak nemá na celú hodnotu nehnuteľnosti, toto spraví naozaj len čistý blázon. Môj osobný a neodborný názor je, že nám tieto paneláky z éry komunizmu do pár desiatok rokov isto popadajú na hlavy, alebo sa rozsypú na prach a zostane len armatúra čo ich drží ako tak pohromade ak teda aj tá neskončí ako rôzne kovové zábradlia z čias komunizmu.
Bezplatné overovanie účtu pomocou SMS · Vysvetlenie a vizuálne zobrazenie SQL JOIN
Nedávno som sa prešiel po jednej terase v Petržalke, ktorými sa honosia tieto „veľkolepé“ dvanásťposchodové ozruty a pamätám si ako som sa na tejto konkrétnej za mlada preháňal na kolieskových korčuliach, no dnes by som sa po nej bál isť aj na bicykli. Veď tam je viac zelene ako na trávnikoch pred/za panelákmi a všetci stále nadávajú, že je to tu betónová džungľa :-D Toto predpokladám samozrejme všetci dobre vieme, že v akom stave sú tieto skvosty vrátane kadejakých schodov, zábradlí a iných komunistických výtvorov na ktoré od tej doby nesiahla žiadna moderná ruka. Ak by tu bolo možno viac murárov, remeselníkov a celkovo ľudí čo nemajú zjavne ľavé ruky, tak by to vyzeralo asi ináč. Dnes je už ale pomaly každý vyštudovaný inžinier, len aby mal nejaký bezcenný titul a takýto jedinec je niekedy rád, že si sám dokáže vymeniť aspoň žiarovku (česť výnimkám). Čudujem sa ale terasákom, že sa im to ich prostredie v ktorom bývajú ani trošku nehnusí a výhovorky typu, že to nie je naše veľmi neuspejú. Menšie paneláky si pred vchodmi do ich králikárni skrášľuje svoje prostredie, tak nevidím dôvod prečo by sa nemohla partia chlapov pustiť do opráv a partia ženských do skrášľovania. Veď len blbý náter povrchu ochráni ako tak ten kus železného zábradlia, alebo betónu. Dnes je tu ale moderný svet a každý si rieši všetko len po svoje vchodové dvere od bytu a ďalej ho to nezaujíma, veď to nie je jeho, tak prečo by ho to malo zaujímať, no a ja hovorím, preto. Môj názor je celkom nemenný a to, že terasa je súčasť tých panelákov a patrí k nim ako stavba. Keďže sa to ale dá považovať zároveň aj za verejný priestor, tak by malo istou čiastkou prispieť aj mesto, ale väčšinu by si mal za rekonštrukciu hradiť daný panelák sám. Osobne som dosť proti, aby tieto terasy sanovalo a dávalo dohromady mesto za peniaze zo svojho rozpočtu.
Vrátim sa ale k téme, keďže som dosť odbočil. Konečne som teda dokončil
obkladanie jadra a na rad prišlo tmelenie sadrokartónového stropu a oprava stien. Kamarát, ktorý videl steny mi povedal, že steny sú luxusné a stačí ich len trochu zbrúsiť, dať finálku a namaľovať. Tam kde beriem materiál som dostal ale radu, že je vhodné všetku farbu dôkladne oškrabať, ináč to dopadne s finálnou vrstvou stierky časom veľmi zle. Dal som sa teda na škrabanie farby a to mi šlo celkom ako po masle. Odporúčam zavrieť okná, rozprašovač na vodu a škrabku s vymeniteľnou čepeľou, farba nemá šancu. Po oškrabaní jednej steny som uvidel tie skvosty čo sú na stenách pod farbou a veru žiadna sláva. Pôvodná stierka nebola tiež žiadne umelecké dielo a tak som si povedal, že ak mám opravovať staré steny s 25 ročnou stierkou, tak to spravím celé nanovo a narobím sa v podstate úplne rovnako až na to škrabanie stien. Takže som spravil brigádu (áno, vykorisťoval som na túto prácu dôchodcov) a po pár dňoch sme celý byt oškrabali až na betón. Ešte to treba prebrúsiť od pár kúskov tapiet čo tam sem tam zostali, ale ako taký základ je hotový. Keď som videl ako je riešený zjavne každý panelák z éry komunizmu, tak aj keď sa nerád opakujem, ale budem sa teda opäť opakovať a na plnú hubu zarevem, že len čistý psychopat sa upíše na 30 rokov banke za hypotéku na takýto byt a k tomu si ešte zoberie nejaký spotrebný úver aby to dofinancoval ak teda nemá dotyčný vôbec nič. Fakt čisté bláznovstvo, tie byty môžu mať hodnotu tak maximálne pätinu z aktuálnych cien podľa mňa a aj to možno preháňam. Na druhú stranu asi stále lepšie ako dnešné moderné novostavby, kde je počuť aj suseda ako telefonuje či prdí. Človek by si myslel, že v dnešnej dobe tieto nové betónové super králikárne majú vyriešené základné odhlučnenie medzi bytmi, ale opak je zjavne pravdou aspoň podľa mojich informácií, ale za tie prachy čo za novostavby pýtajú by som to bral už ako štandard. Je mi samozrejme úplne jasné, že pri novostavbách je dôležité aby si developer namastil kapsy a všetko ostatné je druhoradé.
Premýšľal som teda ako zbúcham stierkovanie celého bytu a nejako si túto prácu čo najviac uľahčím. Jednu izbu, presnejšie kuchyňu som vystierkoval a aj napriek tomu, že som to robil prvý krát v živote to nevyzerá až tak zle. Lenže spraviť celý byt a k tomu aj stropy, keďže by som chcel docieliť kvalitu povrchu Q4 bude pri mojej rýchlosti trvať isto mesiace. Už keď som
stierkoval kuchyňu, tak som premýšľal nad tým, že ako to robia majstri aby docielili rovnomernú vrstvu stierky na stene a nemali tam vlny či nejaké veľké nerovnosti a nemuseli rovnaký čas venovať ešte aj brúseniu. Natrafil som na jedno video od Rigipsu, kde som videl podobnú špachtľu ako je špachtľa Storch Flexogrip, ale v červenom kabáte. Celkom ma zaujalo, že nemala rovnú čepeľ ako ten Flexogrip, ale zubatú s 2 mm zubom.
Čím viac som si o nej zisťoval nejaké informácie, tak tým viac sa mi páčila ta myšlienka rovnomernej vrstvy materiálu na povrchu pomocou takého hrebeňa. Veď aj pri obkladaní sa používa hrebeň aby sa docielila rovnomerná vrstva lepidla, takže použiť takýto hrebeň na stierku má čosi do seba a dáva to logiku.
Táto zubová špachtľa má na stránke Rigipsu kód KB517832 (EAN 8594025815937) a je určená pre celoplošné tmelenie sádrokartónu či betónovej steny v kvalite povrchu Q4. Špachtľa disponuje flexibilnou nerezovou 600 mm čepeľou so zaoblenými rohmi. Čepeľ je upravená tak, že výška zubov zaistí rovnomernú hrúbku nanesenej sadrovej stierky a tým sa dosiahne lepšia rovinnosť povrchu. Následne sa nanesený materiál uhladí rovnakou špachtľou s rovným listom v dvoch smeroch zvisle / vodorovne a stena musí byť po zaschnutí ako lusk. Čiže ako od profesionála za veľmi krátky čas, aspoň na to dosť spolieham, ináč ma fakt picne. Som zvedavý ako mi to pôjde a či tie prachy, rovnako čas strávený hľadaním, že kde ju je možné zakúpiť stál za to.
Jediné asi dosť veľké mínus pri tejto zubovej špachtli od Rigipsu je hlavne tá strašidelná cena. 600 mm Storch Flexogrip Classic stojí okolo 65 €, čo nie je síce málo, ale je to taká celkom dobrá cena za ktorú sa dá zaobstarať. Mám špachtľu Storch Flexogrip 1000 mm a za ňu som dal okolo 95 € ak si dobre spomínam. Zubová špachtľa od Rigipsu, ktorá je v podstate úplne totožná 600 mm špachtľa ako ten Storch Flexogrip Classic za 65 € len s tým rozdielom, že je tam zubový list, ma stála skoro 150 €. Áno, v prepočte to bolo skoro stopäťdesiat ojro. Mohol by som k tomu pripočítať ešte aj cestu za hranice, keďže jediný český eshop kde som ju našiel nezasiela tovar na Slovensko a na Slovensku o tej špachtli ani chýru ani slychu. Čiže som si ju musel nechať poslať do najbližšej PPL výdajne, ktorú som našiel v obci Lanžhot v Česku. Skúšal som osloviť aj firmu kde beriem materiál a predávajú aj produkty Rigipsu. Pokúsili sa teda zistiť v Rigipse na Slovensku, že či by mi ju vedeli zaobstarať a tam takýto produkt ani neponúkajú, zjavne ľavá ruka nevie čo robí pravá. Majú veru v tom Rigipse prvotriedny biznis model a navyše celkom vtipné je aj to, že český Rigips ma odkázal práve na ten na Slovensku :-) popravde by som sa ani nečudoval, ak by som bol jediný blázon, amatér a hobby nadšenec do náradia čo túto zubovú špachtľu na Slovensku vôbec má, keďže cena je podľa môjho názoru dosť slušne prestrelená a niekto tam hore si ju musel parádne vycucať z prsta (myslím tu cenu).
Stierku som zvolil Rimano Glet XL od Rigipsu, pri ktorej nie je nutné celoplošné brúsenie. Je mi jasné, že brúsiť budem tak či tak, ale asi skôr len lokálne čo bude nutné a nie celoplošne. Tejto informácií sa určite poteší moja žirafa Bosch GTR 550 Professional, ktorú som kúpil predtým ako som zistil, že Q4 sa dá dosiahnuť aj bez celoplošného brúsenia. Rimano Glet XL je jemná (súdržná a elastická hladká omietka) sadrová tenko vrstvová omietka, určená do interiéru. Slúži na vyhladenie drsných povrchov, lokálnych opráv nerovností ako aj omietanie pórobetónu, betónu, suchých cementových alebo aj sadrových omietok, prípadne na vyhladzovanie a vyplňovanie trhlín v stenách a stropoch.
Prečo som zvolil práve sadrovú stierku a nie trebárs vápenno cementovú je asi len ten, že mi príde asi ľahšie spraviť sadrovú z pohľadu amatéra. Taktiež v prípade nejakého poškodenia sa dá jednoducho stena opraviť bez toho aby bolo niečo vidieť pomocou Rifino TOP, ktorý sa dá taktiež ako Rimano Glet XL stiahnuť až do nuly. Možno nejaký macher vie opraviť aj iný typ stierok, ale ja nie som na toto macher a popravde som rád, že mi to ako tak ide so sadrovou. Tiež sa mi páči pri sadrovej stierke ten hladký povrch a nemožnosť usadzovania sa prachu na stene. Verím tomu, že má isto aj rad nevýhod, ale všetko ma svoje plusy a mínusy, takže neriešim.
Článok bol zobrazený 1976 krát a obsahuje 1630 slov
Pridané 17. júna 2023
